tag:blogger.com,1999:blog-78508230262376472142012-02-05T14:24:27.911-08:00Dahliahttp://www.blogger.com/profile/11463059527761119284noreply@blogger.comBlogger31100tag:blogger.com,1999:blog-7850823026237647214.post-79155099336902643412012-01-16T13:22:00.000-08:002012-01-16T13:22:02.196-08:00Určite ste to už zažili... Ten pocit chladu... To, keď vám mimovoľne po chrbte prejdu zimomriavky a vy v podstate ani neviete, čo to spôsobilo... Nie, nie... (pokrútenie hlavou) Tou zimou to nie je... Toto je niečo iné... Horšie... Je to ten najhorší pocit, aký som kedy zažila... Musím povedať, že som ho už zažila viac krát... Ten pocit, keď začínate byť tomu druhému ľahostajný... Keď si myslíte, že ste skôr na príťaž... Stav, kedy sú už slová zbytočné, lebo viete, že tie to už nezachránia... Oči vám ostanú len pre plač... A vy sa následne pýtate: "Kde sa stala chyba?" No na túto otázku nemáte odpoveď... Vlastne, nechcete si na ňu pravdivo odpovedať... Áno, lebo pravda bolí... A tak vám pomaly stekajú slzy po líci a s tichosťou sa prizeráte, čo sa to deje... Na nič sa nepýtate, len mlčíte a trpíte...<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7850823026237647214-7915509933690264341?l=never-give-it-up.blogspot.com' alt='' /></div>Dahliahttp://www.blogger.com/profile/11463059527761119284noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-7850823026237647214.post-35265861114728772272012-01-16T12:42:00.000-08:002012-01-16T12:44:13.687-08:00Prečítala som si svoj prvý a posledný príspevok, ktorý som uverejnila prvého novembra. Musela som sa začať smiať... Evidentne som si opäť raz pekne (s prepáčením) "nasrala do huby" a svoje dúfanie som zmarila. Nepriniesla som sem nič nové... Od novembra tu nič nepribudlo, prakticky som zabudla, že som niečo chcela tvoriť, že som chcela písať a že som sa chcela zbaviť prebytočných myšlienok. Ale je tu nový rok... Ha a dnes mám meniny! A práve dnes som si vďaka Kami spomenula, že aj ja mám niečo ako blog. Ale nejdem radšej vyslovovať žiadne sľuby... Pre istotu... Lebo viem, že ich nikdy aj tak poriadne nesplním. Čo už... Som raz taká a asi mi už niet pomoci. Ale názov tohto príspevku je iný... Asi by som sa mu mala venovať a prestať len tak do vetra kecať.<br /><br /><u>November</u><br />- práca, práca, práca...<br />- nespomínam si už na nič prevratné, čo by sa udialo v mojom živote počas tohto mesiaca...<br />- práca, práca, práca...<br /><u>December</u><br />- práca, práca, práca...<br />- dva dni pred Vianocami mi zdochol môj pes...<br />- Vianoce a tiché dúfanie v lepší svet<br />- oči pre plač..<br />- na Štefana som sa opila a nazvali ma "Katka" hoc sa volám Kristína... thx :D<br />- oči pre plač...<br />- cesta do BA<br />- Silvester v BA... ohňostroj na Dunaji<br />- Nový rok... prianie od nečakaného<br />- Maznáč...<br /><u>Január</u><br />- práca...<br />- skvelé dni<br />- Maznáč &lt;3<br />- super večer<br />- výpoveď...<br />- Maznáč...<br />- trouble, trouble, trouble...<br />- meniny... nový účes, nové pocity, nové myšlienky...<br /><br />Zhrniem to všetko do jedného. Mám taký pocit, že môj život stojí za "piece of shit"... Možno je to len týmto "blbým" obdobím... Neviem... (myknutie pliec) Ale ak sa to v najbližšiu dobu nezmení, vážne sa nahnevám xD Asi by som mala začať niečo so sebou robiť...<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7850823026237647214-3526586111472877227?l=never-give-it-up.blogspot.com' alt='' /></div>Dahliahttp://www.blogger.com/profile/11463059527761119284noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7850823026237647214.post-90945972346167281032011-11-01T15:18:00.000-07:002011-11-01T15:18:46.630-07:00Akonáhle som napísala názov tohto článku, pousmiala som sa. Možno to bude tým, že už som mala niekoľko pokusov, čo sa týka písania blogu. Nieže by som nechcela, alebo snáď nevedela písať... Práve naopak.&nbsp;<div>Myslím, že problémom sa stal čas. Niekedy ho bolo menej, niekedy viac. Raz som ho využila na niečo racionálne, inokedy na niečo, čo nestálo ani za zmienku. Čas niekedy hrá naozaj proti nám.&nbsp;</div><div>Prečo som sa teda rozhodla, že to skúsim opäť s písaním a uverejňovaním článkov na blogu? Niekde som čítala, že písať si denník je prospešné pre dušu. Možno to je odpoveď na moju otázku. Možno sa len chcem zbaviť prebytočných myšlienok, podeliť sa o postrehy z bežného života, alebo sa raz začas pochváliť niečim, čo ma prekvapilo, potešilo, zarmútilo... Dlhú dobu som bola ticho a možno sa chcem len znovu rozhovoriť. (myknutie pliec)</div><div>Dúfam teda, že sa mi to podarí a so svojim dielom budem spokojná nie len ja, ale aj vy... Teda ak to tu niekto číta. Nikdy som si tým nie istá... Ale však ako inak, čas ukáže. Dúfam, že to opäť raz nevzdám...</div><div><br /></div><div>Szia =)</div><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7850823026237647214-9094597234616728103?l=never-give-it-up.blogspot.com' alt='' /></div>Dahliahttp://www.blogger.com/profile/11463059527761119284noreply@blogger.com0